Štúdia, z ktorej cituje stanica BBC, ďalej odhalila, že najviac
postihnutými sú ľudia v juhovýchodnej Ázii a v západnej časti oblasti
Tichého oceánu. WHO tvrdí, že tento trend sa môže ešte zhoršiť v
dôsledku koronavírusovej pandémie.
Výskumom sa zistilo, že týždenná práca v rozmedzí 55 hodín a viac sa v
porovnaní s pracovným týždňom pozostávajúcim z 35 až 40 pracovných hodín
viaže s 35-percentným nárastom rizika infarktu myokardu a 17-percentným
nárastom rizika úmrtia na iné srdcovocievne choroby.
Predmetná štúdia, realizovaná v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou
práce (ILO), tiež ukázala, že takmer tri štvrtiny osôb, ktoré zomreli v
dôsledku dlhého pracovného času, boli muži stredného alebo staršieho
veku.
K úmrtiam často došlo oveľa neskôr - niekedy o desaťročia po tom, ako si ľudia odpracovali nadštandardné pracovné časy.
V správe WHO sa uvádza i to, že dlhá pracovná doba je podľa odhadov
zodpovedná za tretinu všetkých chorôb z povolania. Počet ľudí, ktorí
pracujú nadčas, sa zvyšoval už pred vypuknutím pandémie. Táto skupina
ľudí predstavovala podľa WHO približne deväť percent celkovej populácie
sveta.